Ako všetci vieme, moslimská kultúra je z veľkej časti ovplyvnená ich vierou. Moslimovia uznávajú monoteistickú vieru, a ich bohom je Allah. Každá civilizácia na zemi mala svoje vlastné zvyky, tradície a zákony, ktoré boli ovplyvňované sledom rôznych udalostí. Arabské kmene začali pociťovať veľké zmeny medzi 7-8 storočím. Bolo to obdobie kedy Mohamed začal hlásať náboženstvo, ktoré síce niektorý obyvatelia poznali, no odmietali. Mohamed bol však veľmi vplyvný a čoskoro sa Arabi ako národ začali zjednocovať v náboženstve. Bol to ale pomalý priebeh rôznych udalostí. Kultúru islamu ale udáva Korán, posvätná kniha moslimov. Samozrejme, veľa zvykov sa zachovalo z minulosti ešte pred príchodom tohto náboženstva.
Asi najviac nechápavou súčasťou kultúry, je postavenie žien. . Islam prevzal zo Starého zákona príbeh o Adamovi a Eve, avšak pretvoril si ho na svoju vlastnú verziu. Moslimovia teda tvrdia, že najprv bol Allahom zrodený muž, žena bola stvorená neskôr, a len pre potešenie a odpočinok mužov. Postoj Koránu ale dosvedčuje aj to, že žena je prinajmenšom rovnako dôležitá ako muž, a nepatrí k žiadnemu živočíšnemu druhu. Pokiaľ by sa nevyskytol vplyv cudzích kultúr, moslimovia by otázku týkajúcu sa postavenia žien nemuseli nikdy riešiť. Ženu vždy považovali sa rovnoprávnu s mužom.
To však platilo pred príchodom Mohameda. Dnešné ženy majú právo na slobodu voľného pohybu, práce a výplaty, a predstierajú že sú si s mužmi rovnoprávny. Korán je rôzne chápaný, no v modernej dobre Islam uznáva žena za právoplatného partnera muža pri rozmnožovaní. Muž je otcom, a žena matkou, a obidvaja sú potrebný k vytvoreniu nového života. Preto majú obaja v tomto postavení rovnaký podiel. Žena ma právo na rovnaké práva a preberá tú istú zodpovednosť.
Pod zahaľovaním, po arabsky „hižáb“ (doslova zakrytie, závoj), sa rozumie veľká šatka alebo dlhý hodvábny šál. Závoj cez tvár je v dnešnej dobe spájaný hlavne s islamom. Pokrývanie hlavy sa ale najmä zmieňovalo v Biblii, v Starom a taktiež Novom zákone.Zahaľovanie bolo odjakživa znakom cudnosti a zohrávalo významnú úlohu v kresťanskej a židovskej kultúre. Predstavoval podstatu toho,
že sa jedná o poctivú a slušnú ženu.
Moslimovia, rovnako ako prívrženci iných náboženstiev, slávia sviatky. Moslimovia majú dva hlavné sviatky, dané Prorokom za povinnosť. Ich sviatky si pripomínajú udalosti ako: Noe opustil archu, Mojžiš zachránil Izraelitov pred faraónom či keď šiitský mučeník Husajn padol pri Karbalá. Pre šiitských moslimov je to najdôležitejší sviatok v roku. Ich zvyky a sviatky, spolu s ich kultúrou sú známe po celom svete, no len málo ľudí pozná skutočnú podstatu a význam.